ZÁKLADNÉ HUDOBNÉ POJMY
• Zvuk: Je všetko čo počujeme. Zvuk vnímame ako vlnenie (vzduchové vlny) šíriace sa prostredím. Každý hudobný zvuk má svoju výšku (či je vysoký alebo hlboký) a dĺžku.
V hudbe sledujeme jeho štyri hlavné vlastnosti:
• Výška: Určená frekvenciou kmitania. To, či je zvuk vysoký alebo hlboký, závisí od jeho frekvencie – teda od toho, koľkokrát za sekundu zvuková vlna kmitne. Táto rýchlosť sa meria v jednotkách Hertz (Hz).
• Dĺžka: Ako dlho zvuk trvá.
• Sila/Intenzita: Aký je zvuk hlasný.
• Farba: Vlastnosti zvuku. To, čo nám umožňuje rozoznať zvuk klavíra od flauty, aj keď hrajú rovnako vysoký tón.
• Hluk: Je to zvuk, ktorý nemá presnú výšku a poriadok. V hudbe sa učíme rozlišovať medzi pekným hudobným zvukom a obyčajným hlukom.
• Hudba: Je to „uprataný“ alebo organizovaný zvuk. Pomocou hudobných pravidiel spájame tóny tak, aby sa nám dobre počúvali a mali svoj zmysel.
• Hlasitosť: V hudobnej reči jej hovoríme dynamika. Hovorí nám, či máme hrať jemne alebo silno. Najčastejšie používame slovíčka piano (potichu) a forte (nahlas).
• Rytmus/Rytmika: Je to „tep“ pesničky. Tvoria ho pravidelné údery a vzory silných a slabých častí (údery a momenty ticha). Rytmus nám hovorí, kedy presne tón zaznie a kedy nastane ticho.
• Hudobná osnova: 5 vodorovných čiar a štyroch medzier, na ktoré sa zapisujú noty. Osnova slúži na znázornenie výšky tónov.
• Kľúč: Symbol na ľavej strane osnovy, ktorý nám pomáha znázorniť výšky nôt na danej osnove. Najbežnejší je husľový kľúč (G-kľúč) pre vyššie tóny a basový kľúč (F-kľúč) pre nižšie tóny.
• Nota: Základný prvok hudby predstavujúci konkrétny zvuk alebo tón. Jej poloha na osnove určuje výšku a jej tvar určuje dĺžku trvania.
• Pomocné linky: Malé čiary pridávané nad alebo pod osnovu pre noty, ktoré sa nachádzajú mimo jej štandardného rozsahu.
Tón verzus Nota, Stupnice
• Tón je konkrétny hudobný zvuk s presnou výškou a dĺžkou. Je to to, čo počujeme.
• Nota je grafický symbol na papieri, ktorý hudobníkovi hovorí, aký tón má zahrať a ako dlho.
Tóny vnímame ako vysoké alebo hlboké (podľa toho, ako rýchlo kmitajú) a ako dlhé alebo krátke (podľa toho, koľko času trvajú).
V hudbe tóny pomenúvame podľa 7 písmen abecedy: C, D, E, F, G, A, H.
Keď frekvenciu tónu presne zdvojnásobíš, vznikne tón s rovnakým menom, ktorý znie ako jeho „vyššie dvojča“ – tomu hovoríme oktáva.
• Hudobná abeceda: Pozostáva zo siedmich základných písmen C, D, E, F, G, A, H, ktoré sa cyklicky opakujú. Smerom od C k H sa výška tónu zvyšuje.
• Oktáva: Vzdialenosť medzi dvoma tónmi s rovnakým názvom. Noty vzdialené o oktávu vnímame v podstate ako ten istý tón, len vo vyššom alebo nižšom registri, rozsahu.
• Interval: Vzdialenosť medzi dvoma rôznymi tónmi.
• Poltón: Najmenšia vzdialenosť (interval) používaný v západnej hudbe, napríklad medzi klávesmi na klavíri, ktoré sú hneď vedľa seba.
• Posuvky: Symboly, ktoré dočasne menia výšku noty. Krížik (♯) zvyšuje tón o poltón, béčko (♭) ho o poltón znižuje a odrážka (♮) ruší predchádzajúci krížik alebo béčko a vracia notu k jej pôvodnej výške.
• Stupnica: Usporiadaná postupnosť nôt. Najčastejšie sú durové stupnice (znejú veselo a jasne) a molové stupnice (znejú smutnejšie alebo temnejšie).
• Tónina: Určuje, ktoré tóny sú v skladbe stabilné. Predznamenanie na začiatku notovej osnovy udáva, ktoré krížiky alebo béčka platia v celom diele. Funguje to ako skratka – hovorí nám, ktoré tóny máme v celej skladbe zvyšovať alebo znižovať.
Rytmus a čas
• Takt: Najmenšia časť skladby znázornená na notovej osnove, ohraničená dvomi zvislými taktovými čiarami, obsahujúca určitý počet dôb.
• Taktové označenie: Dve čísla zapísané ako zlomok vedľa kľúča. Horné číslo hovorí, koľko dôb je v každom takte, a dolné číslo určuje, ktorý druh noty predstavuje jednu dobu.
• Dĺžka nôt: Určuje, ako dlho sa má tón hrať. Rozlišujeme notu celú, polovú, štvrťovú, osminovú a šestnástinovú.
Rytmické hodnoty nôt určujú dĺžku trvania tónu. Náš systém je postavený na zlomkovom delení: jedna celá nota (prázdna hlavička) má rovnaké trvanie ako dve polové (prázdna hlavička s nožičkou), štyri štvrťové (plná hlavička s nožičkou), osem osminových (jedna vlajočka) alebo šestnásť šestnástinových nôt (dve vlajočky).
Okrem tohto bežného delenia na polovice existujú nepravidelné rytmické skupiny, ktoré vkladajú iný počet nôt do rovnakého časového úseku:
• Triola: Tri noty znejú v čase, ktorý bežne zaberajú dve noty rovnakej hodnoty.
• Kvintola: Skupina piatich nôt, ktoré trvajú rovnako dlho ako štyri noty tej istej hodnoty.
• Sextola: Šesť nôt znejúcich v čase štyroch nôt rovnakej hodnoty.
• Septola: Sedem nôt, ktoré vyplnia čas štyroch nôt rovnakej hodnoty.
Trvanie nôt vieme ďalej upravovať predlžovacou bodkou, ktorá pridáva 50 % pôvodnej dĺžky, alebo ligatúrou, ktorá spojí dve susedné noty rovnakej výšky do jedného zvuku.
• Pomlčka: Symbol, ktorý označuje trvanie ticha v hudbe.
• Ligatúra: Oblúčik spájajúci dve noty rovnakej výšky, čím sa ich dĺžky sčítajú do jedného súvislého tónu.
Dynamika a výraz
• Dynamika: Určuje hlasitosť hudby. Používajú sa talianske výrazy ako piano (p) pre tichú hru a forte (f) pre hlasitú hru. Crescendo (<) znamená postupné zosilňovanie a Decrescendo alebo diminuendo (>) postupné zoslabovanie.
• Tempo: Rýchlosť, akou sa hudba hrá. Príkladom je allegro (rýchlo) alebo andante (pomaly, krokom).
• Artikulácia: Pokyny, ako majú byť jednotlivé tóny zahrané, napríklad staccato (krátko a odseknuto) alebo legato (plynule a spojene). Artikulačné znamienka používame na ich označenie.
Harmónia
• Harmónia vzniká vtedy, keď znie viac tónov naraz. Zatiaľ čo v melódii tóny idú za sebou.
• Akord: Súzvuk, skupina troch alebo viacerých tónov znejúcich súčasne. Najzákladnejší akord postavený z troch tónov (trojzvuk), iným menom Kvintakord. Podľa toho, aké sú medzi tónmi vzdialenosti, rozlišujeme štyri typy:
◦ Durový: Znie jasne a „veselo“.
◦ Molový: Znie temnejšie a „smutne“.
◦ Zmenšený: Pôsobí napäto alebo „strašidelne“.
◦ Zväčšený: Znie tajomne a neukončene.
• Funkcia akordov: V pesničkách majú akordy svoje úlohy, ktoré označujeme rímskymi číslami. Napríklad akord I (Tónika) je tón, kde sa cítime „doma“ a pesnička tam zvyčajne končí. Akord V (Dominanta) vytvára najväčšie napätie, ktoré nás ťahá späť k domovskému akordu I.
• Obrat (Inverzia): Nastáva vtedy, keď zmeníme poradie tónov v akorde tak, že najnižším tónom už nie je ten základný tón (koreň), ale nejaký iný z tej istej skupiny.
Tónová sústava je usporiadaný súbor všetkých tónov, ktoré používame v hudbe. V európskej hudbe ide o systém, ktorý zahŕňa približne 109 tónov, usporiadaných podľa ich výšky od najhlbšieho po najvyšší.
Základ sústavy je 7 tónov, ktoré tvoria hudobnú abecedu: C-H (biele klávesy na klavíri) a 5 medzitónov, ktoré ležia medzi nimi, vznikajú pomocou krížikov alebo béčiek (čierne klávesy). Týchto 12 tónov sa v cykloch neustále opakuje od najhlbších po najvyššie.
• Subkontra oktáva (,,C – ,,H): Najhlbšie tóny, píšu sa veľkým písmom s dvoma čiarkami dole.
• Kontra oktáva (,C – ,H): Veľké písmená s jednou čiarkou dole.
• Veľká oktáva (C – H): Samotné veľké písmená.
• Malá oktáva (c – h): Samotné malé písmená.
• Jednočiarková oktáva (c' – h'): Malé písmená s jednou čiarkou hore. Stredné C sa píše ako c' (nachádza sa uprostred klaviatúry a v strede veľkej osnovy).
• Dvojčiarková oktáva (c'' – h''): Malé písmená s dvoma čiarkami.
• Trojčiarková oktáva (c''' – h'''): Malé písmená s troma čiarkami.
• Štvorčiarková oktáva (c'''' – h''''): Malé písmená so štyrmi čiarkami.
• Päťčiarková oktáva (c'''''): Toto je zvyčajne úplne posledná a najvyššia biela klávesa na klavíri.
Namiesto čiarok sa niekedy používajú aj malé čísla nad písmenom (napríklad c² namiesto c'').
Najbežnejšie sa ako medzinárodný štandard používa systém SPN, s ktorým sa stretneš najmä v digitálnej hudbe, nahrávacích programoch a moderných učebniciach.
Skratka SPN znamená Scientific Pitch Notation (Vedecké označovanie výšok tónov) a niekedy sa uvádza aj pod názvami ASPN (American Standard Pitch Notation) alebo IPN (International Pitch Notation). Tento systém určuje presnú výšku tónu kombináciou písmena a čísla oktávy, pričom napríklad C4 predstavuje stredné C.
• Helmholtzova notácia: Stále sa často využíva vo vede (akustike), v medicíne pri vyšetrení sluchu a v hudobnej pedagogike v nemecky hovoriacich krajinách (vrátane strednej Európy).
Tu je prehľadné porovnanie oboch systémov, ktoré sa používajú na určenie presnej výšky tónu:
Názov oktávy Vedecké (SPN) Helmholtz (s H)
Subkontra C0 – H0 ,,C – ,,H
Kontra C1 – H1 ,C – ,H
Veľká C2 – H2 C – H
Malá C3 – H3 c – h
Jednočiarková C4 – H4 c' – h'
Dvojčiarková C5 – H5 c'' – h''
Trojčiarková C6 – H6 c''' – h'''
Štvorčiarková C7 – H7 c'''' – h''''
Päťčiarková C8 c'''''
• Tieto systémy pomáha hudobníkom presne sa dohodnúť, o ktorom tóne hovoria, bez ohľadu na to, na akom nástroji hrajú.
Celý rozsah, ktorý ľudské ucho dokáže vnímať, je približne od 20 Hz až po 20 000 Hz.
Stupnice a predznamenania
Stupnica je usporiadaný rad tónov, “rebrík tónov”. Názov pochádza z latinského scala (rebrík).
• Durová stupnica: Má presný vzor krokov: Celý-Celý-Pol-Celý-Celý-Celý-Pol tón.
• Molové stupnice: Existujú tri druhy (prirodzená, harmonická a melodická), pričom každá mení určité tóny, aby vytvorila inú emóciu.
• Enharmonické tóny: Sú to tóny, ktoré znejú rovnako, ale majú iné meno (napríklad C♯ a D♭ sú ten istý zvuk na klavíri).
Viac o hudobných intervaloch.
Každý interval má dve časti: číslo a kvalitu.
Číslo povie, ako sú tóny ďaleko od seba. (1, 2, 3...)
Kvalita povie, ako presne znejú. (veľká, malá, čistá)
Ako ich vnímať?
Melodické: Tóny znejú po sebe (ako melódia).
Harmonické: Tóny znejú naraz (ako akord).
Znejú pokojne alebo napäto?
Konsonancie: Znejú stabilne a pekne. Sú to "pokojné" intervaly ako tercie a čisté kvarty/kvinty.
Disonancie: Znejú napäto a chcú sa "presunúť" do pokojného zvuku. Sú to "nepokojné" intervaly ako sekundy a septimy. Najnapätejší je tritón.
Špeciálne prípady
Obraty: Ak tóny v intervale vymeníš, interval sa "otočí". Veľká tercia sa zmení na malú sextu. Súčet čísel je vždy 9.
Zložené intervaly: Väčšie ako oktáva. Fungujú rovnako ako ich malé verzie (napr. nóna je ako sekunda).
Ako sa ich naučiť?
Nestačí len počítať! Použi tieto triky:
Pamätaj si piesne: Každý interval má svoju známu melódiu. Čistá kvinta je ako začiatok z filmu Hviezdne vojny.
Pocíť ich "chut' ": Uč sa rozoznávať, ako tón v intervale "chutí" (napr. siedmy stupeň vždy ťahá k tonike).
Od intervalov k akordom
Ak spojíš aspoň tri tóny naraz, vznikne akord. Najzákladnejšie sú trojzvuky. Každý má svoju náladu:
Durový: Jasný a šťastný (veľká tercia + čistá kvinta)
Molový: Zamyslený alebo smutný (malá tercia + čistá kvinta)
Zmenšený: Napätý a tajomný (malá tercia + zmenšená kvinta)
Zväčšený: Snívavý a neurčitý (veľká tercia + zväčšená kvinta)